Sophia Loren patrila v druhej polovici minulého storočia medzi jednu z najobľúbenejších a najkrajších herečiek. I keď pochádzala z chudobnej neúplnej rodiny, postupne si vďaka svojmu výnimočnému talentu, temperamentu i neprehliadnuteľnej kráse získala srdcia mnohých divákov nielen v rodnom Taliansku, ale i po celom svete. Z neznámeho malého dievčaťa sa tak stala celosvetovo uznávaná ikona herectva, ktorej ležal svet pri nohách.
Romilda – starostlivá matka Sophie
Sophia Loren vlastným menom Sofia Villani Scicolone sa narodila v roku 1934 do nie práve ideálnych podmienok. V tomto pohnutom období sa nemanželské dieťa a slobodná matka považovali za niečo odsúdeniahodné. Jej otec Riccardo sa ako stavebný inžinier rád vystatoval, že pochádza z urodzeného rodu, pravda však bola taká, že sa iba s obľubou pohyboval vo vodách šoubiznisu. Práve tu hľadal mladé, pôvabné a neskúsené herečky, medzi ktoré patrila aj matka Sophie Romilda Villani pôsobiaca ako príležitostná herečka. Zamiloval sa do nej i preto, že mu pripomínala Gretu Garbo a 20. septembra 1934 sa už spoločne tešili z malej Sofie a o 4 roky neskôr aj z jej sestry Márie.
Keďže obidve pochádzali z nemanželského zväzku, museli, neraz čeliť nepríjemným úškrnom okolia. Odchod ich otca tieto situácie vyhrotil ešte viac. A tak sa teda spolu s dcérami odsťahovala do dediny, ktorá bola známa rybolovom neďaleko Neapola a zároveň bola označovaná ako jedno z najšpinavších miest v Taliansku. Stará mama Sofie v priestoroch obývacej izby ich rodinného domu prevádzkovala pohostinstvo, kde Romilda hrou na klavír a spevom jej dcér s úžasom zabávala najmä amerických vojakov, ktorí si podnik zamilovali.
Detstvo v neutešených podmienkach
Počas obdobia leteckého bombardovania sa situácia v rodine rapídne zhoršila a z ťažkých podmienok sa dostala do stavu mimoriadnej chudoby. Osem osôb tlačiacich sa v jednej miestnosti sa denne borilo s neutíchajúcim hladomorom, ktorý sa nepekne prejavil aj na Sofiinom vzhľade. Počastovali ju totiž prezývkou špáratko. A navyše bola v priebehu leteckých útokov zranená a následne nie príliš lákavo pozašívaná na tvári. V štrnástich rokoch došlo, ale ke zmene a vyrástla z nej pohľadná krásavica. Svedčí o tom druhé umiestnenie v súťaži Miss Rím, a to i napriek tomu, že ju pri pobyte v nemocnici ktosi označil za najškaredšie dieťa. Sofiina snaha stále sa realizovať a dávať najavo svoje emócie priniesla svoje ovocie v podobe prvých hereckých úloh. Dokonca bol o ňu záujem aj v modelingovej oblasti.
Sobáš s milovaným režisérom Carlom Pontim
Kráska s očarujúcimi mačacími očami a plnými perami uchvátila i svoju mamu, ktorá ju prihlasovala do všemožných súťaží. V roku 1951 sa do mladučkej herečky vášnivo zamiloval o vyše dvadsať rokov starší ženatý taliansky producent Carlo Ponti. Zaumienil si, že z nej urobí hviezdu svetových rozmerov a ihneď jej navrhol zmenu mena na Sophiu Loren, ktorá vyznieva oveľa príťažlivejšie. Celý svet dnes už vie, že práve tento muž sa postaral o zrodenie tejto hereckej divy. Aj keď sa mohlo na prvý pohľad zdať, že ich manželský vzťah bol skôr obchodnou záležitosťou, opak bol pravdou. Bola to nefalšovaná láska plná príťažlivosti, opätovaných citov a vzájomnej starostlivosti.
Uzavretie ich manželstva sprevádzalo viacero problémov, pretože v tom období bol Carlo ženatý a cirkev v Taliansku rozvody nepovoľovala. Nakoniec sa rozviedli v Mexiku a 17. septembra 1957 sa v tejto krajine so Sophiou zosobášili. Ale keďže išlo o talianskych štátnych občanov, rozvod bol anulovaný a taktiež i jeho manželstvo so Sophiou. Šikovnosť Carlovej predchádzajúcej manželky právničky Giuliany situáciu vyriešila tak, že vďaka nej všetci traja zmenili svoje občianstvo a stali sa z nich Francúzi. Následne im bol vo Francúzsku v roku 1966 rozvod umožnený a 9. apríla toho istého roku mohli Sophia a Carlo právoplatne uzavrieť vytúžené manželstvo.
Závideniahodná herecká kariéra
Sophiina herecká kariéra rástla závratným tempom a celý svet mohol obdivovať nielen jej výrazné herecké nadanie, ale i jej nevídanú krásu. Za svoje excelentné výkony si prevzala viacero ocenení, napríklad za film Vrchárka si prevzala ocenenie na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes, tiež ceny NYFCC a BAFTA a v tomto prípade bol po prvý krát v histórii udelený Oscar za stvárnenie hlavnej úlohy vi filme, ktorý nevyšiel z dielne americkej produkcie. Herečke sa darilo hlavne v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, kedy sa mohli diváci do sýtosti nabažiť jej oslnivými hereckými výkonmi v známych filmoch ako Manželstvo po taliansky, Slnečnica, Grófka z Hongkongu, Grófka, Včera, dnes a zajtra. Nesmieme však nespomenúť aj jej obľúbeného hereckého kolegu Marcella Mastroianniho, ktorý stál po jej boku veľmi často a išlo im to spolu fantasticky.
Dvaja vytúžení synovia
Nezlomná a neutíchajúca túžba Sophie po potomstve jej v roku 1968 priniesla prvého syna Carla Juniora a o päť rokov potom aj ďalšieho, ktorý dostal meno Edoardo. Vždy vravievala, že zmyslom jej života je hlavne rodina, kvôli ktorej sa na určitý čas rozhodla vzdať sa úspešne sa rozvíjajúcej kariéry. Aj preto sme ju mohli v osemdesiatych rokoch vídať vo filmoch iba sporadicky. Po strate manžela v roku 2007 sa cítila smutná a opustená a ako sama tvrdí, žiadneho iného muža by už ľúbiť nevedela. Dnes žije, táto vyše osemdesiatšesťročná ikona vo švajčiarskej Ženeve, kde jej dni spríjemňujú filmy, zdravotné prechádzky, čiastočne i práce, ale aj občasné šťastné stretnutia s rodinou.
